Človek sa ozaj moc nevyspal, a už bolo treba ísť. Rozlúčka a hurá ďalej spať do auta. Tento deň bol asi moc pekný a slnečný až sa to nepáčilo dvom policajtom pri budapeštianskom letisku. Na to že robili na takom mieste, angličtiny by ste sa v nich nedorezali. Dúfam že sa títo potomkovia kočovníkov zo šírych východných stepí tou pokutou zadusia alebo ich dakde trafí šlak.
Terminál 2B z ktorého sme odlietali,celé to letisko je dáke skromné.
Po omyle sa nanominovať do business class prišla na radu prvotná kontrola údajov. Teta ma anglicky spovedala, reku kto ma balil, kde som sa balil, čo všetko prevážam, kde som získal svoju mp3 a tak.
Po vypočutí niekoľkých rád a rozlúčení sa s naším sprievodom naša cesta viedla do Duty free shopu.
Zuzka,Ivan,jeho tatko a Binh. Prebieha veselá debata o vreckároch.Na pozadí môžeme vidieť maďarskú reklamu na najnovší šampón ktorý Vás 100% zbaví všetkých lupín.
Každému kto o týchto miestach počul tak vie že je to ako oáza v šírej, vyprahnutej púšti či ako pocit dieťata ktoré sa ocitne vo veľkom hračkárstve. V hlave mi utkvela hlavné tá Maxi Kinder čokoláda za 5 €, verím že 2x široký a 2x tak dlhý obal, veru pokušenie.(sprobujeme pri návrate). Nezabudnem ani na magnetickú salámu ako symbolický suvenír pre návštevníkov ktorí by si mali potrebu pripomínať návštevu tejto nížinatej krajiny.
Nesiem opomenúť že pri návšteve Duty-free shopu sme našli špeciál verných zákazníkov.
Kontrola príručnej batožiny prebehla bez problémov, len keby som si nemusel dávať aj opasok...Pri čakaní na "nalodenie" sa do lietadla sme postrehli letušky ktoré budú s nami letieť. Tuším ten dôchod neni predsa len o práci na záhrade a vysedávaní pred domom/telkou! Nedostatok estetiky však vykryli svojou ba až mamičkovsky-pripomínajúcu starostlivosťou o pasažierov.
Nebolo dosť miesta na sedenie, chvalabohu mladý študent vie skvelo improvizovať.
Keď sme už nasadli na ten náš Boening, vyfasovali sme každý po sluchátkach, vankúšiku a deke(posledné dva artikle sme žiaľ museli po pristáni vrátiť). Fakt neviem prečo som si doteraz myslel že letím British Airways keď to bolo American Airlines(i keď to je dosť diskutabilné keď väčšina kecov z rozhlasu bolo po maďarsky). Pred nami bola obrazovka ktorá ukazovala polohu našeho lietadla,jeho rýchlosť ,výšku,etc.
12:23- Odpichli sme sa od zeme
12:24-z pravého okienka vidím zem,úplne na krivo, z ľavého okienka vidím oblaky
12:25- mám pocit že namiesto hlavy mám mikrovlnku v ktorej sa robia pukance, dúfal som že neskončia ako tie Filipove z ktorých nám ešte dlhý čas ostala hmatateľná spomienka v tvare smradu pri každom použití mikrovlnky.
12:30- spočiatku roztomilé menšie černošké dieťa (potom už len malý sk*****ý,rozmaznaný,vyje***ý z**d) ktoré sedelo za mnou ktorý po celú cestu jačalo,búchalo mi odzadu do sedadla,nariekalo,nejakým nástrojom vydávalo zvuky podobné nášmu rapkáču mi spríjemňovalo celú cestu až do Ameriky(až na občasné prestávky)
12:55- Starostlivé letušky priniesli pitie. Na výber veľa vecí, ale kto by nemal rád Canada Dry?
13:01: Pustili nový film s Jackom Blackom: Guliverove cesty. Je to dosť zlý názov na to že tie cesty boli až 4 a Liliputánov stretol len na prvej. Okrem toho že ten film bol vcelku pi*****a, ešte aj zavádza neznalých divákov anglickej angličtiny.
13:20 Doniesli nám jedlo. Steward sa nacvičeným úsmevom dieťaťa z reklamy na zubnú pastu opýtal "Pasta or Pizza?"
Toto sú cestoviny, a neboli zlé. No ja mám rád Laughing Cow! Laughing all they way to slaughterhouse.
Česť s kurátenkom som nemal ale určite muselo chutiť fabulózne ako cestoviny. Ani ten šalát nebol na zahodenie!
14:35- Letíme nad Edinguburgom.
16:15-Reykjavik. Výška nášho lietadla je asi 11km, letíme rýchlosťou 719km/h a teplota vonku je asi -59°C.
16:55- Letíme blízko Grónska. Kto vie čo si myslí miestna fauna o zvukoch lietadla?
17:30- Dostávame od letušky sáčok "údajne finest" nachos. Boli finest my ass, ale lepšie ako padnúť z bicykla.
Ak toto je finest food served ako tam píšu, tak zjavne má niekto skreslenú predstavu o gastronomickom orgazme...
17:32- Dávali dáky film kde sa černoško s copíkmi vypracoval na veľkého kungfu borca, nevenoval som tomu väčšiu pozornosť ako štúdiu matematiky.
19:20- Konečne v Novom svete!! Kanada,blízko Terranovy.
20:25- Priniesli nám pizza rožtek na večeru. Pekný obal. Ivan sa k tomu vyjadril že ten syr je moc prepečený.
Ani tá maslová sušienka nebola na zahodenie. Tuším začínam tušiť prečo sa všetci z USA vracajú s takou príručnou batožinou na brušku.
cca 21:45- pustil som sa do vypĺňania čestného vyhlásenie kde som čestne prehlásil že neveziem
-ovocie,zeleninu,rastliny,semiačka,hmyz,mäso,zvieratá a produkty z nich, bunky chorôb,bunkovú kultúru, slimákova pôdu.
20:53- Letíme niekde pri meste Banger
21:05-Boston!
21:30- po nešťastných oblakoch vidím zem!!!!!!!!!!!!
21:45- nadšení pasažieri tlieskajú pilotovi za úspešné pristántie.
Náš krajan Miro s jeho manželkou, domorodou Monicou nás prišiel vyzdvihnúť a v aute nám poukazovať niektoré vskutku úchvatné časti New Yorku a New Jersey. Tu sa musím vyjadriť že naozaj to tu je ako vo filmoch/seriáloch. Obchody majú zaujímavé názvy, v niektorých častiach Brooklynu sa tak po dvojiciach/trojiciach prechádzajú gangstersky pôsobiaci černosi, niektorí zazerajú z aút. Je jasné že tuto by som do 30 minút smutne s cudzou pomocou ukončil svoje pôsobenie na tomto svete.No boli tu vidieť domy ako vystrihnuté zo seriálov ako Himym či Šou Billa Kosbyho. Údajne sme šli aj okolo Marsy kde vyrastal Jay-Z. China-town bol ozaj plný ľudí a budov na ázijský štýl, Binh by tu skvele medzi nich zapadol. Nechcem sa o všetkom rozrozprávať lebo by to bol taký emocionálny vývoj nadšenosti človeka ktorému sa všetky jeho domienky potvrdili na 100%.
Boli sme pozrieť na jeden cíp ktorý zasahoval do mora keby nebolo jednej neziskovej zahraničnej organizácie s potrebom škodiť (Alkáidy) tak by sme mohli vidieť Dvojičky. Dakde v diaľke bolo vidieť i Sochu Slobody, no z tej diaľky mi prišla taká forever alone. Nesmiem opomenúť že sme cestou minuli niekoľko Whitecastlov,KFC(dokonca i Kennedy fried chicken),Tacco Bellov a Mekáčov.
Tam je Socha Slobody. Alebo aspoň jej chrbát...
Agitačné plagáty hrali veselými farbami
Panáčik si však ide svojou cestou!
Cesta na spomínaný cíp.
Prečo ten nešťastný foťák nemá lepší zoom?!
Miestny tu plietol sieťku na ryby.
Nemal nič proti tomu keď som sa ho spýtal či si ho môžem vyfotiť.
Pomník za obete v Katyni. Socha je nabodnutá bajonetom,ale to sa mi v tomto zábere nepodarilo zachytiť.
Tých električiek sa tak ľahko nezbavím.
Žeby Wanted poster?
Dvere pre život!
Domky
Viacej domkov.
Naši sprievodcovia v tomto šírom, neznámom svete.
A pár dobrých správ na záver dňa.
Vyčerpaní ale šťastní sme sa zložili u Mira a Monicy kde potrebujeme načerpať trochu energie nakoľko skoro ráno odchádzame z Jersey do Wildwoodu ktorý je vzdialený tak 3,5hodiny cesty busom. Čaká nás konfrontácia s naším zamestnávateľom a hľadanie si ubytka. Tož zatím všetko.
J.
