15. 2.Deň-Niagary- Čínske jedlá-Noc v slovenskom kostole

Spať sa šlo o pol noci a všetci sme boli uťahaní z dlhej autobusom a nakoľko bol budíček na 7mu , dlho sme neváhali. Mäkkučké perinky sťa obláčik sa mi ráno vôbec nechcelo opustiť ale čo má človek robiť? Ako sme sa tak ráno skonsolidovali, pred obchodom sme ako správna Slovač pobrali z izby všetky tie čaje, šampóny, kondicionéri a sprchové  gely. Len prednedávnom som sa dozvedel že Jocelyn sa ulakomila i na jeden froté biely uteráčik. Na naše veľké prekvapenie boli v cene zájazdu zahrnuté i raňajky. Doslova ako z amerického filmu- maslové sladké rožteky, toasty opražené na masle a posypané cukrom, rôzne muffiny, cereálie, káva, mlieko a iné veci. Ozaj sme sa ponáhlali tak to čo sme nestihli, sme nahádzali do batohov a s ústami plnými laskominiek sme šprintovali k busu pretože za pätami sme mali nášho americko-čínskeho sprievodcu.

 Maslové toasty, nízkokalorické raňajky v tomto hoteli nepoznajú...

Na to, ako sa baby konštante sťažovali ako priberajú, tak si naložili fest poriadne.

Až v autobuse Binh zistil že nemá svoje verné slnečné okuliare ktoré s ním už čosi prežili. Nakoľko nebolo šance sa po ne vrátiť do hotela, v tichosti sme sa s nimi rozlúčili dúfajúc že sa im bude vodiť dobre, hoci skôr práve teraz sú naspodku odpadkového koša, utláčané hnijúcimi šupkami od zemiakov. Ako som sa tak dozvedel že sme spali v Buffale, doplo mi že asi podľa tohto mesta sú pomenované známe Buffalo wings(takže okrídlené bizóny nežijú,škoda)

K Niagarom sa šlo z inej strany, ale stále na Americkej pôde, Tommy povedal že na Kanadskú stranu sa nepôjde(zbytočne sme si priniesli pasy). Na Slovákov sme sa predierali pomaly sa pohybujúcim davom aby sme boli v prvými v rade a už sme si šinuli do kino sáli na film o Niagaroch. Pravdu? Blbosť, a žiadne 3D. To som si mohol ozaj prečítať na Wikipédií, ale už bolo dokonané. Dole výťahom k lodi „Maid of the Mist“ ktorá nás previezla okolo celých Niagarov. Vyfasovali sme modré pončá aby sme úplne nepremokli,takže z vrchu to vyzeralo že sa na našu bárku nalodilo stádo kondómov.(v skutočnosti dôchodcov).Aj tak sme neuveriteľne zmokli, topánky mokré, ponožky tiež. 15 minút života som zabil na toaletách, sušiac ponožky a topánky.  Nechýbali ani nemeckí dôchodcovia či čínska babička s Hello Kitty telefónom. Naša cesta viedla i okolo vodnej elektrárne ktorá bola v 50.rokoch zatvorená pretože jej značná časť sa zrútila.


Nasledovné obrázky sú chronologicky neusporiadané ale to by mi dalo moc práce, aspoň to nebude stále na to isté kopyto.

 Nešťastný obchod so suvenírmi.

 Tie malé bodky, to sú všetko čajky. More čajok...

 Záväzná fotka z Niagarov.

 Tuto som neuveriteľne premokol ale nemohol so odolať pocitu že tečie na mňa voda z Niagarov!

 Obria čajka. Veľká ako orol.

 Nechýbal ani Pedobearov príbuzný.

 Piešťanci pri Niagaroch.

 Komplet výprava.

Tetuška s Hello Kitty telefónom.

V spiatočnej ceste výťahom sme stretli černocha čo vedel o Slovensku a priložil k tomu „Nazdar“, potešilo. Následoval obchod so suvenírmi. Akurát čo som sa chytil za hlavu. Poldecáky s vyobrazenými Niagarami, magnetky, šálky, šále, mince, poznámkové blogy, perá, klúčenky, pohľadnice...Starý pár z Indie si tam spravil nákup za 66 dolárov, radšej som im ani nepozeral do tašky. Nakoľko ja som minul všetko na cestu, obmedzil som sa na jednu magnetku, aby sa nepovedalo.

A už bolo po výlete, autobus si to rútil po diaľnici a my sme sa pripravovali na ďalšiu 9 hodinovú jazdu.Nakoľko ma neuveriteľne rozbolela hlava , nevenoval som mojím spoločníkom pozornosť ale zachytil som že v Singapure platia asi 10 000 singapurských dolárov za semester. Takisto, síce je angličtina ich prvým jazykom, je to taká vtipnejšia angličtina lebo tam nedávajú moc gramatiky do tej gramatiky a melú neuveriteľne rýchlo a je ťažké im rozumieť.(Singlish- Singapur english). Ešte som začul niečo o oblúbenom singapurskom klube Zuk ale tomu som už nepridával veľký význam.

Autobus nás vypľul v Chinatowne a ja som si opäť pripadal ako postavička z počítačovej hry GTA. Celý deň sme toho moc nenajedli a sadli sme si v jeden z mnohých podnikov ktoré ponúkali(prekvapivo) čínske jedlá. Pri družnom dialógu boli naši šikmookí kamaráti zvedaví či sa u nás jedáva ryža. Boli vcelku prekvapení našou kladnou odpoveďou i tým že sa jedná o klasický druh ryže, nie nejaká cestovinová forma. Čaj sme tam mali zadarmo. V Číne je zvyk poklepkať troma prstami o stôl vždy keď Vám niekto doleje čaj. Ani sme sa nenazdali a už bol neskorý večer a my sme sa museli ponáhlať do Upper East side Manhattan kde sídli slovenský kostol Sv.Jána Nepomuckého kde sme si na ten večer vybavili ubytovani, dokonca nám dovolili nechať prenocovať i ľudí neslovenského pôvodu.

Ten pes sa stále nenašiel, a má nový wanted poster!

 ??

 Záber z autobusu.

 A toto všetko bolo len tak vidieť za sklami reštaurácií.

 Mená jedál som zabudol, i čo sme to vlastne jedli, ale všetko bolo neuveriteľne dobré.

 Jedálny lístok. Musím priznať že ponúkal veľa nápadov na nové tetovanie.

 Bol tam pokus naučiť sa jesť paličkami, ale nakoniec som to vzdal...

 ASpoň že ten čaj bol stále zadarmo.

 Nič sme nenechali, dokopy sme dali tak 60 doláčov

 Cestou miestnou MHD do kostola sme preskúšali našich ázijských kamarátov zo slovenských nadávok, učia sa nadmieru rýchlo

Tu sme stretli tri češky ktoré pôvodne prišli do Ameriky predávať knihy po domoch pod záštitou Southwestern Company, no všetko sa to pokazilo a teraz prespávali už 3. noc v kostole a dennodenne obiehali všetky možné obchody aby sa dostali k nejakej práci pretože už šli do mínusu. Pôvodne boli v Arizone ,ale tam to bolo na nevydržanie(vysoké teploty, pracovali 13hod denne, 6 dní v týždni a ich zárobok závisel od množstva predaných kníh. Údajne ich pomaly nikto nepúšťal dovnútra a tak za posledné peniaze kúpili letenky a odleteli do NY. O tom kostole nebudem moc rozprávať, spravte si sami dojem z fotiek. Iba čo ten starý pán čo nás pustil dovnútra utrúsil niečo o partizánoch...

 Kroje

 Singapurčania konečne zistili že Madrid či Paríž neni od nás naskok.

 Takto na zemi sme si zobrali žilienky z telocvične

 Deky...

 Viac diek.

 Edwin  pochválil naše hrady, nakoĺko Singapur je mladý štát, oni také nemajú, a keby aj mali tak nie takéhoto stredoeurópskeho štýlu.

 Chlapčenská porada pred spánkom.

 Dávali tomu slovenčinovi

 Spánok bol divný, z jednej strany chrápal Peťo, z druhej Ivan. A to ešte Peter vymyslel hru že svojho suseda po pravej stráne máte udrieť vankúšom do genitálií..

 Naša vlajočka.

 Na stene záchoda tento nápis ktorý hovorí že tuto je vstup do Tajomnej komnaty.

 To asi kvôli tomu zámku v stene