Síce už ubehlo pár pekných dní čo som nič nevydal, až tak veľa sa toho nestalo a hlavne nebolo fotiek aby som Vám mal čo ponúknuť. Dnešné rozprávanie nebude ani moc chronologické, pretože je tu stále niekoľko elementov ktoré sa opakujú a len sa trochu obmieňajú...
Začal by som tým že hneď nasledujúci deň po tom nešťastnom daždi bolo krásne a slnečno. Neviem ani čo sme robili v práci, asi to isté ale večer sme šli na to tretie mólo skúsiť atrakcie. Boli sme v „Dante’s Dungeon“, ale to je fakt pre deti. Žiadni živí herci ako v „Ghost ship“. Jediné čo sa mi na tom páčilo boli kontrolórky lístkov, ktoré sa pekne nahodili. Ich šaty boli niečo medzi výcucom šatníka Drakulovej ženy a obliečikov ktoré si na seba dávajú speváčky v goth-metalových skupinách. Bola tam aj úžasná húsenková dráha,taká lanovková. Spravil som z toho video ale keďže som nesedel v prvej rade, bolo to dosť smutné video a preto ho sem ani nedám. Jeden pekný slnečný deň si vystojím tú kolónu na prvý rad a potom uvidíte! Podotýkam že pred nejakým rokom táto atrakcia uťala hlavu jednému zamestnancovi pretože sa motal na mieste kde nemal. Aj plot tam už postavili. Ďalšia skvelá atrakcia bolo také to UFO. Zvonku ste len videli ako sa neuveriteľne rýchlo krúti. Vnútri sme len postavili k stene a zrazu nás to o ňu pricapilo. Problém sme mali čo len nadvihnúť ruku či otočiť hlavou. Postupne sa to asi ešte viacej začalo točiť pretože sa nám zrazi odlepili nohy zo zeme a len tak sme boli doslova o nič „zavesení“ o stenu s pocitom že som sa ocitol medzi nákovou a kladivom. Ďalšie atrakcie ktoré stoja za to som zachytil na videu, takže dúfam že si o tom aspoň spravíte predstavu. A podotýkam že v ten večer sa foťáku nič nestalo!
Ďalšie tričká...
Atrakcia sa volá Atmos-fear. Dole ste tak do 2 sekúnd. Tie dve sekundy si zažijete v beztiažovom stave. Obsluhoval to taký vysmiaty ázičan ktorého úsmevy doslova hovorili o tom že si určite narobíme do gatí z tejto atrakcie, pridajme k tomu trochu čierneho humoru...
Svietil nám krásny krvavý mesiac. Aztékovia by vyhlásili vojnu každému..
Toto je "To". Po anglicky sa to volá "IT". Pekne sa to húpe.
Škoda že som to netočil za jasného dňa, bolo by to lepšie vidieť.
Toto je "To". Po anglicky sa to volá "IT". Pekne sa to húpe.
Škoda že som to netočil za jasného dňa, bolo by to lepšie vidieť.
Olajkute si parkovisko za domom!
Na druhý deň ráno mi za práčku padla plavčícka píšťalka, chvalabohu Binh mi požičal lepiacu pásku a ja som zmajstroval dokonalý vynález na vylovenie. Práčka sa totiž nedala odtiahnúť! V tomto odstavci Vám zas poviem niečo o robote. Začal by som o tých hlúpych malých deťoch. Budem to demonštrovať na príklade. Máte dozor nad vodnou šmykľavkou. Aby mohol ísť ďalší, ten predním musí výjsť von z bazéna. A tie sprosté deti ktoré sa tam vrátia aj 10x za sebou sa stále dookola pýtajú „Can i go?!!“, keď sa tvárim že ich nepočujem tak sa stále na mňa otáčajú, nebodaj sa už chystajú šmýknúť dole. A to pritom vždy poviem niečo na spôsob „You can go“, „Go“ , „all clear, you can go“ a podobne a oni nie nie sa naučiť že treba počkať na môj verbálny signál a byť trpezlivý. Ale to i dospelí! A zistil som že je škoda mi na zákazníkov hovoriť kultivovano a deskriptívne. „Go“ im bohato stačí. Poviem dačo iné a odseknú mi škaredé „What?!“ Doslova ako „ČO?“. A tie tetovania.... Všetko. Diablici,draci, leopardie škvrny, tygrie pásy, tváre narodených detí, ich dátumy narodenia, dátum svadby...Ježíš na celý chrbát, na hrudníku vytetovaná jedna celá stať z Biblie a mohol by som pokračovať... Ďalšia vec ktorú som si uvedomil je hudba. Aquapark má dáke iné rádio než zábavný park. Je tu jeden post kde počujem obe. Takže zatiaľ čo hentam niekomu na húsenkovej dráhe hrá Apocalyptica, ja si ani neuvedomujem že si už dôverne poklopkávam nohou do rytmu s Justinom Bieberom, Keshou, Lady Gagou či iným/inou interpretom amerického mainstreamu. Pri obede som však stretol ďalších zaujímavých ľudí. Číňanka ktorej meno som zabudol ale študuje v Singapure a doma je len 2x za rok-Vianoce a leto. Jej tatino má rad záhradkarčenie ale musel sa obmedziť len na ich balkón. Porozprávala mi o jej zlatých rybkách a ako jej postupne poumierali. Zato stretnutie s Yongom, študentom z Malajzie, mal viac didaktický charakter. Konečne zistil čo je Slovensko, kde je ,ako tam žijeme a podobne. Z mojej strany to muselo byť ozaj zaujímavé rozprávanie pretože ešte aj jeho kamarát čo robil v blízkom bufete nám priniesol pizzu a kolu zdarma. Ale k normálnemu chlebu sa tu nedostanem. Žiadna poľská pekáreň, len jeden obchod „Europa’s Delights“. Stepan, ruský plavčík nás tam zaviedol s tým že tam predávajú veci dovezené z Európy. Poviem Vám, nerobil som si veľké nádeje a bol som za to rád. Wildwood je oblasť ktorá sa hemží Rusmi. Aj dosť zamestancov sú z takého Bulharska či Ukrainy. Preto tie ruské konzervy, cukríky a zmrzliny... K Stepanovi ešte toľko že každú peknú babu čo stretne na ulici osloví „Ruska?“ a z 90% sa dočká pozitívnej reakcie nakoľko tie Američanky ozaj nemajú dosť vonkajšej estetiky... A výplata? Dostaneme v piatok šek a musíme si ísť do dať bankomatu premeniť na peniaze. Divné je to celé, prečo nám to jednoducho nepošlú na účet?
Peťo, čerstvý bakalár z UK,fakulty manažmentu, oslavoval narodeniny a dostalo sa nám pozvania na toto kultúrne podujatie.Nebolo to ďaleko, asi len 3 bloky od nás. Len prednedávnom som počul že nejakého kolegu z našej práce naháňali nočnými uličkai 5 mexikánci, ale úspešne im utiekol. A párty? 5 Slovákov, jedna Češka,jeden Čech a veeeeeeeeeeeeeeeeeeeľa Jordáncov či Turkov. Bolo tam aj pár pekných dievčat ale rýchlo vysvitlo že to sú Rusky. Ľudia sa moc uchyľovali k svojej rodnej reči a potom nebolo s kým reči prehodiť. Inak veľmi milí ľudia. Takisto sa zaujímali o Slovensko. Nech už som mal voči týmto potomkov Osmanskej ríše akékoľvek predsudky, zrútili sa ako domček z karát. Peter a Miloš(ďalší Slovák,no je nás 5 a viac nás nebude)spomínali Kapitánku. Je to Turkyňa s osobným čarom ktoré Vás núti jej strašne ublížiť no Vaša ľudská stránka vás drží na uzde. Pokiaľ ste jej na izbe čo len o centimeter posunuli vankúš, kázni sa nevyhnete...Pilo sa Bakardi a Budweiser. A inak ten Peťov kamarát sa nevolal Sait ale Saeed, čiže ako postava z LOST.
Ráno som sa zobudil napodiv čerstvý a po celý deň mi nič nebolo. Škoda toho daždu, ale aspoň sme dve hodiny len sedeli pod strechou kde síce bolo zima a fúkalo, no boli sme za to platení. A postupne sa vyčasilo a zákazníci utešene naplnili náš park. Zato druhý Aquapark bol zavretý, čiže niektorí tak prišli o dennú výplatu čo je cez 50 doláčov a to človeku môže dosť chýbať. V našom aquaparku z momentálnych známi moc ľudí neostalo(Raging Waters,skratka RW). Všetci , vrátane Singapurčanov a Ivana robia v Ocean Oasis(OO). Nedá sa preradiť. Smola...A k tomu som si zabudol doma desiatu. Chlebík môj každodenný...
Večer som bol pozvaný k Edwinovi na Magnolia Avenue. Oproti našej kľudnej uličke s domom kde bývame deviati, toto boli ubytovne. Väčšie baráky , pre 40 ľudí jeden, pomalý internet, málo kúpeľní.. Už chápem prečo nám všetci závidia náš domček. Opäť kopec zaujímavých ľudí. Dvaja turkovia,bratranci Onur a toho druhého som zabudol. Neuveriteľne milí a starostliví- došlo pivo a oni ochotne odlievali zo svojeho. Potom opäť Rusi a Ukrainci. A teda Joclyn a Edwin za východnejšie etnikum. Okrem piva sa ponúkalo Fumo. Neviem čo to bolo , kto to doniesol ale bolo to dačo bylinkové. Dal som si za loga aby sa nepovedalo. Takmer každý skúsil. Neviem Vám to k ničomu prirovnať, nepodarilo sa mi to vygoogliť ale myslím že keby ste to skúsili tak by Vám to mohlo chutiť. Debata sa rozbehla všetkými smermi. Tureckí bratranci ktorí vyzerali ako dvojčatá mi poukazovali fotky z ich mesta, povedali o zaujímavých miestach a ako im to strašne chýba. Púštali klasický mainstream aký počujem v práci, nejaké turecké disko a Tarkana. Boli zjavne potešení že som spoznal tú pesníčku ktorá má klip že tohto údajne najpopulárnejšie Tureckého popspeváka naháňajú po ulici ženy a on sa ich nevie zbaviť. Edwinovi som porozprával príbehy z Mlynskej doliny, Mahonyho príbeh ho nadchol. Ak by ste niekedy rozmýšlali ako tam vlastne rozprávam, tak strašne opisne. Pomáha to keď neviem nájsť to správne slovo a nakoľko Singapurčania majú hlavný jazyk angličtinu (a až potom čínštinu(mandarínštinu)) sa nesťažujú že by mi nerozumeli tak je to asi OK. Z balkóna sme mohli sledovať ako sa schyľuje k pouličnej bitke ,ľudia sa tam akurát delili na dva tábory ale nakoľko sme sa tam stretli ako kôpka pacifistov tak sme sa o to moc nezaujímali. Myslím že nakoniec i tak k ničomu nedošlo. Foťák tam nikto nebol. Toto bolo príjemné posedenie na terase a nie párty, netreba fotiť všetko.
Dnešok nuda. Sledoval som ako testovali nových lifeguardov. Niektorí nevedeli plávať a museli ich loviť.. Tuto ozaj príjmu každého. Ale plátkový syr som vychytal v akcii, balenie za 2 doláre!
A to by bolo tak všetko.Čo ma najbližšie čaká? Zajtra je u nás párty čo organizuje Irma. V piatok máme BBQ čo organizuje zamestnávateľ pre zamestancov aquaparkov. Pochybujem že tam bude povolený alkohol, ale jedlo zdarma je vec ktorá sa neodmieta. V nedeľu mám voľno tak sa zas pôjde pohaluziť do aquaparku a na atrakcie. K svojim meninám ktoré sa neodvratne blížia som si doprial 3 dňový výlet na Niagary za 130 dolárov takže v nedeľu v noci odchádzame do New Yorku! (Ja,Binh,Peťo,Ivan+ Singapurčania)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára