Moje rozprávanie bude také neusporiadanejšie ale môj mozog je seriózne prepchatý toľkými informáciami a udalosťami že mám problém si rozpomenúť na všetko, skúsim aspoň výcuc. V podstate to vyzeralo tak že sme väčšinou vstali o 07:30-45, niečo do seba napchali a utekali na tréning. Chvalabohu, opäť sa zastavil Tim a priniesol nám škatuľu plnú dobrých vecí, okrem iného aj dáky toastový chleba, zemiaky, cibuľu, paradajky, papriky. Zistil som že sa je lepšie keď si zoberiem tri plátky toastu a dám ich na seba, medzi každý dám jeden plátok toho ich pseudo-plátkového syra a zapečiem v mikrovlnke tak sa z toho dá dobre nasýtiť. Nesmiem zabudnúť na dobroty od Tima ktorým sme to dopĺňali. Večer sme chodili tak unavený že buď ja alebo Bin (striedali sme sa) navariali večeru. Cestoviny či kura s ryžou alebo zemiakmi. Po tom čo nám Peťo priniesol korenie zo Slovenska, hneď to nabralo tú správnu chuť. Už som sa vyrovnal s tým že ešte dobrých 10 dní a 3 mesiace si asi nedám rožok či dobrý bochník bevitu či klasického zemiakového chleba. U dákych Rusiek na tréningu som videl že majú dáky normálny chleba ale nechcel som vyzvedať.
Tréning. A to som si myslel že mám od školy pokoj aspoň na štvrť roka. Nakoľko Binh nebol v skupine deepguardov, bolo na mne si tam nájsť ľudí s ktorými by som sa bavil. Prežili sme si 4 dni kde sme neustále dookola robili umelé dýchanie,masáže srdca na dospelých,deťoch a bábätkách. Teda nie naozaj, ale pri každej z tejto kategórie sa aplikujú trochu iné pravidlá. Tlačili nám ako použiť dosku na vylovenie náštevníka z bazéna ktorý si mohol poškodiť chrbticu, typy dýchacích másk, ako ich stlačiť. Pod spaľujúcim slnkom sme dookola opakovali postupy čo robiť keď sa pred nami objaví človek v bezvedomí. Tu som sa aj spálil. Keď som robil obeť, tak opaľovaći krém faktoru 30 ostal mi zliezol z chrbta a ostal na zemi. Mastný fľak. Chrbát mám ako keby som tam dostal facku od obra. V noci som sa zvykol budil na bolesti chrbta, doslova ako hovorí Janko Slota "Môjho otca bičovali....". Škoda že neviem spať v inej polohe. Nesmiem zabudnúť na všetok čas strávený v bazéne. Chlórová voda mi snaď nahradila normálnu v mojom telesnom obehu. Som prekvapený že moje kontaktné šošovky ma nezradili a vydržali. Drvili sme sa rôzne postupy, ako s plavčíckym plavákom narábať,ako ho strčiť topiacemu sa, ako vyloviť návštevníka ktorý je na spodku 3 metrového bazéna (10 stôp)či ako za pomoci druhého plavčíka zachrániť topiaceho sa "big framed guest" (návštevník s veľkými rozmermi). Aby sa nepovedalo, dali nám vyskúšať všetky jazdy aby sme vedeli aký pocit zažívajú naši návštevníci. Tento náš vodný park je fakt super.
Ľudia čo nás trénovali boli super. Bez fotiek to asi neni ono ale jedného dňa snáď pridám. Tým našich trénerov/supervisorov by Vám bol sympatickejší než tím v Baywatchi.
-Maggie: Žena polosekera. Ako som povedal, všetci boli super, aj ona, len keď nám čítala veci z knihy ktoré sme si mohli aj sami prečítať a trvalo to cez 2 hodiny a všetci chceli ísť domov, to ma škrelo.
-Will: Všetko prízvukoval, sám hovoril veci ktoré očakával že by sme sa mohli pýtať
-Rich:učil nás prvú pomoc a ostatné veci. Najstarší z tímu. Keď sme mali prednášku o rôznych poraneniach, typu popálenina, kontakt s kyselinou, záchvat, rezné rany, odtrhnutá končatina a iné, za pomoci ostatných inštruktorov to spravil také interaktívne a veľmi zábavné. Trochu mi to pripomenulo teleshopping.
-Kevin:Najnižší no s najväčším srdcom a jednoznačne najhlučnejší. Vyzerá ako šermiar.
Ostatných moc menovať nebudem lebo ma vôbec netrénovali alebo neboli také výrazné charaktery ale sú tiež super.
Čo sa týka "spolužiakov" tak musím konštatovať že najlepšie sa mi pri tímových aktivitách či v pároch komunikovalo s aziatmi. Všetko sú to workoholici, veselí ľudia zo Singapuru kde je angličtina jeden z národných jazykov. Títo sa nebránia alkoholu čiže konečne som našiel ďalších ľudí do tímu. Aj ľudia z Honk-Gonku sú fajn. Ich mená sú rôzne. Od Edwina cez Džej-Džej až po Vaj-Vaj. Veru neviem ako sa to píše.
Nesiem opomenúť američanov. Tých ľahko spoznáte. Všetci majú stredné mená a neoholené podpazušie. Boli zvedaví a vypytovali sa na Slovensko, reku čo jeme,pijeme a podobne. Dostali dlhú prednášku o normálnom pečive a pive.
V našej tréningovej skupine som nevidel ani jedného černocha či mulata, zato ruskej a bulharskej národnosti tu bolo požehnane. Deti oligarchov čo zväčša nevedia dobre po anglicky boli poslané preč z matičky Ruska aby spoznali svet- teda toto je moja romantická domienka. Nech sa jedná o hocikoho, všetci ľudia sú tu nekonfliktní a ochotní spolupracovať čo sa mi naozaj veľmi páči.
Písomný test i praktickú časť sme mali dnes. Bolo to dosť ľahké, a na konci dňa sme vyfasovali výbavu- o tej inokedy, a kartičku zamestanca, čiže konečne môžeme využívať všetky výhody. Zajtra máme deň voľna ,tak skočíme i na pláž. Vraj tam včera videli žraloka. My dnes z vysokej atrakcie zas delfíny a čierneho vtáka ktorý je veľmi agresívny pretože si vraj chráni hniezdo. Večer sme zašli na kolotoče, moc sme nestihli a o tých Vám porozprávam inokedy.
Jedna z atrakcií ktorú som si užil. Ako tak behám po všetkých tých rollercoasteroch a podobne tak vo mne budí duša malého chlapca.
A tak teda. Ako vidíte, nebolo moc o čom písať. Verím že ako začne pracovná rutina tak aspoň raz za týždeň Vám prinesiem nejaký ten súhrn.
Nebolo o čom písať? Ti hrabe? Super to bolo!
OdpovedaťOdstrániť